Lastomír
Zbor Lastomír – matkocirkevný zbor
Adresa Lastomír 116, 072 37 Lastomír
Duchovný Mgr. Mária Meňkyová
Kurátor Milan Lukáč
Presbyterstvo
Helena Andrašová,
Marek Baláž,
Zuzana Blahová,
Martin Čačko,
Danica Džačková,
Jozef Eľko,
Juraj Kačmár ml.,
Jaroslav Kováč,
Ľubomír Šipoš,
Ľudmila Vahovičová,
Vladislav Vaľuška
Informácie Bohoslužby v nedeľu o 10.00 a 14.30 hod.
Biblická hodina vo štvrtok o 15.00 hod.
Stretnutie konfirm. vo štvrtok o 17.00 hod.
Vyučovanie detí v sobotu o 15.00 hod.
Stretnutie mládeže v sobotu o 17.00 hod.
Stretnutie presbyterov 1x v mesiaci.
Počet členov 243
Počet voličov 157
Stručná história zboru
V zápisnici z roku 1618 v LiberEklesie je už v Lastomíre spomínaný zbor reformovanej cirkvi ako fíliamatkocirkevného zboru v Michalovciach. V tomto období bola prevažná časť obyvateľov obce, až na niekoľko výnimiek, kalvínskeho náboženstva.
Z dejinných zdrojov michalovského reformovaného cirkevného zboru sú však známe fakty aj o tom, že počas protireformačných nepokojov, keď bol roku 1672 odobratý michalovský reformovaný kostol, michalovskí kalvíni chodili na služby Božie do pre nich neďalekého Lastomíra. Neskôr lastomírski veriaci patrili k Fišaru (terajšej Vrbnici). Okolo roku 1760 určite spravoval lastomírsky zbor duchovný Andrej Spátzai, ktorý vo Fišari(Vrbnici) býval. O tomto kazateľovi je známe, že v roku 1752 spolu s Jurajom Jeseniom, reformovaným farárom v Maľčiciach, spracovali spevník pre slovenských reformovaných veriacich v zemplínskom nárečí, ktorý bol písaný vtedajším maďarským pravopisom. Je to vôbecprvápísomná pamiatka v slovenskej reči.
Najväčšie duchovné oživenie lastomírskeho zboru nastalo v roku 1781, keď na základe tolerančného patentu Jozefa II. bolo ukončené protireformačné prenasledovanie. V roku 1785 mal už lastomírsky zbor svojho duchovného a bol ním MártonValyi, pričom už bol aj matkocirkvou. 16. mája 1785 dostal aj povolenie na stavbu kostola. Táto pôvodne renesančná stavba bola roku 1900 prestavaná a neoklasistickyprefasádovaná. Kostol bol niekoľkokrát opravovaný a renovovaný v rokoch 1928, 1949, 1964, 1993.
Po prvej svetovej vojne patrili lastomírskí kalvíni pod seniorát vo Veľkých Ozorovciach a biskupstvo vo Veľkých Kapušanoch. Na základe tzv. Viedenskej arbitráže bolo južné Slovensko odtrhnuté od Československej republiky a pričlenené k Maďarsku. Tým stratila evanjelická reformovaná cirkev aj svoju cirkevnú vrchnosť – seniorát a biskupstvo, preto na zasadaní v Michalovciach v roku 1939 bol zvolený Organizačný výbor, ktorý aj právne, po súhlase Slovenskej republiky, riadil správu reformovanej cirkvi. Predsedom Organizačného výboru bol lastomírsky farár Ján Baláž a tajomník Štefan Štunda, pracovník ministerstva školstva SR z Lekároviec. Cirkevné zbory reformovanej cirkvi na Slovensku boli začlenené do Užsko-laboreckého a Ondavsko-toryského seniorátu. Tieto senioráty spravovali slovenských kalvínov až do konca 2. svetovej vojny. V roku 1992 bol zriadený Michalovský seniorát s rokovacím jazykom slovenským a v ňom je začlenený aj lastomírsky zbor.
Čo sa týka fary, vie sa iba toľko, že stará budova fary bola zbúraná v roku 1934 a na jej mieste bola postavená nová, ktorá bola daná do užívania v roku 1936, v rokoch 2000 – 2007 však bola úplne zrenovovaná do dnešnej modernej podoby. Žiaľ, mnoho historických dokumentov týkajúcich sa zboru bolo zničených počas prvej prestavby fary, keď tieto boli prenesené do domu rodiny patriacej k zboru. U nich však vypukol požiar a tieto písomnosti zhoreli a to, čo o zbore vieme, sa podarilo vypátrať Jánovi Čontofalskému, dnes už nebohému niekdajšiemu farárovi, MVDr. Jánovi Jenčíkovi, tiež už nebohémuniekdajšiemu kurátorovi, a Jurajovi Kováčovi, niekdajšiemu kurátorovi v lastomírskom zbore. Poznatky prvých dvoch boli uverejnené v brožúrke pri 710. výročí prvej písomnej zmienky o obci Lastomír a v publikácii Lastomír – 720 rokov v písmach.
Súčasný duchovný (administrátor)
Mária Meňkyová, r.Janovčíková,nar.v r.1965 v Michalovciach. Pochádza zo zboru Palín. Teologické štúdium absolvovala v rokoch1983 – 1989 na ETF UK v Prahe. Do služby v cirkvi vyslaná v r. 1989. Ako kaplánka po absolvovaní 2.duchovenskej skúšky ako administrátorka, slúžila v zboroch Stretava, Vysoká nad Uhom v r.1993 – 1997. Do zboru Lastomír bola po materskej dovolenke ustanovená v roku 2000 a po voľbe inštalovaná za riadnu duchovnú v r. 2002.
V zbore pôsobili títo duchovní:
Matej Rákoš (1619 – 1623), Martin Sitňayi (1623 – 1654),Andrej Spátzai (1761 – 1766) – jeden zo spoluautorov 5 bohoslužobných kníh pre slovenských kalvínov v zemplínskom nárečí, vydaných v 1752 – 1758,MártonValyi (1785 – 1790), Andrej Kálay (1790 – 1794), Michal Vámoši (1794 – 1798), Andrej Bodnár (1798 – 1820), Jozef Meleg (1820 – 1824), Ivan Pastor (1824 – 1829), Juraj Dieségi (1829 – 1846), Štefan Siládi (1846 – 1859), Štefan Šarkadi (1859 – 1868), Andrej Hegedus (1868 – 1873), Ján Ujlaki (1873 – 1897), Jozef Virágh (1897 – 1922), Ján Jenčík – (1922 – 1926) –rodák z Lastomíra;
Ján Baláž –významná osobnosť širšej komunity slovenských kalvínov.Pochádzal z Blatných Revíšť. V Lastomíre pôsobilv r.1926 – 1942. V r.1931 bol zvolený za predsedu Jednoty reformovaných farárov a učiteľov a zasadzoval sa za požiadavky slovenských kalvínov.Významne sa podieľal na novom usporiadaní pomerov a organizovaní života reformovanej cirkvi v r.1939 po zmene hraníc na základe Viedenskej arbitráže.Bolduchovným predsedom Organizačného výboru Ref.cirkvi, spoluzakladateľ prvých 2 slovenských seniorátov v r.1941, autor učebnice náboženstva, preložil z maďarčiny do slovenského jazyka v r.1937 Heidelberský katechizmus. Počas jeho pôsobenia bola postavená budova fary v r.1934. Žiaľ jeho tvorivý život bol ukončený, v dôsledku náhlej choroby v mladom veku nedožitých 43 rokov, v r.1942.
Ján Čontofalský – najdlhšie pôsobiaci duchovný v lastomírskom zbore. Narodil sa v r.1916 v Beniakovciach. Do Lastomíra nastúpil po úmrti Jána Baláža v r.1942. Po 2 sv. vojne sa stal seniorom Užsko-laboreckého seniorátuv r.1947.Ako zástupca biskupa zvlášť po uvoľnení pomerov v r. 1968inicioval Rezolúciu slovenských duchovných, v ktorej požadovali vytvorenie samostatného slovenského seniorátu, samostatného orgánu pre slovenskú časť cirkvi a prenesenie redigovania slovenských Kalvínskych hlasov do slovenského seniorátu. Rezolúciu podporilo 17 duchovných a 28 zborov. Vedenie cirkvi túto iniciatívu s podporou štátu odmietlo a zástupca biskupa v r. 1969 rezignoval na svoju funkciu. V zbore pôsobil 58 rokov až do svojej smrti v r.2000.
Mgr. Mária Meňkyová (súčasnosť).