Milí priatelia,

to, čo píšem, by som nazval otvoreným listom pre priateľov, s ktorými som mal niekedy viac menej intenzívny kontakt pri spoločnej službe, či už to bolo pri konferenciách alebo táboroch. Uvedomujem si, že je to niekedy nespravodlivé, keď sa skončia časy našej aktívnej práce, tak sa prepadáme do nezáujmu či latentného zabudnutia.  A napadlo mi, že by bolo fajn stretnúť sa, rozprávať o tom, čo prežívame, čím sme obťažení, čo nás teší a posilňuje. Z Božieho slova na mňa v poslednom období zazerá známa tvár trochu inak videného muža - Ježiš, ktorý preferuje chvíle zdieľania, meditácie, hľadanie ciest ku konkrétnemu človeku. Oslovuje ma to, že Jeho evanjelium je dobrou správou pre všetkých, posolstvom nádeje každému, naozaj každému - ďalekým i blízkym. Prijal som (po veľmi ťažkých zápasoch) tento môj čas istého "preradenia na vedľajšiu koľaj" ako príležitosť budovať spoločenstvo, či skôr komunitu tých, ktorí si dokážu byť blízki navzdory svojským inakostiam a rozdielom. A to môžu byť ľudia, ktorí spolu dokázali prinášať určité obete kvôli spoločným a tak trochu  vznešeným cieľom.

Prežíval som intenzitu vzťahov, no zameraných na určitý výkon, zdalo sa, že sa stretávam s množstvom ľudí, ale nebolo to kvôli ľuďom samotným, tí zostali na okraji. A pochopil som, že na každom z nás nie je vzácne to, čo dokážeme urobiť, v čom dokážeme byť aktívni a užitoční (i keď to má nesmiernu hodnotu), ale naša cena je v našom prežívaní, v našej potrebe mať niekoho s kým sa dokážem zdieľať, s kým dokážem sedieť pri tom istom ohni a spoločne sa smiať i smútiť keď treba. Možno ma prepadla melanchólia, keď premýšľam o veciach minulých, o malých iskierkach zázrakov tam na tých miestach, kde sme trávili veľa spoločných chvíľ. A znova a znova si začínam uvedomovať, že každá krásna spomienka, každé obľúbené miesto, každý okamih, na ktorý nevieme zabudnúť je darom človeka človeku a že bez ľudí, že bez teba by tomu stále čosi chýbalo. Ľudia dávajú hodnotu nášmu životu, tomu na čom skutočne záleží.

Chcem ti poďakovať, že i vďaka tebe je môj život požehnaný a krásny a možno by stálo za to, darovať si ešte čosi viac, mať príležitosti sa podopierať i doberať a viem, že to nie je môj ojedinelý pocit, ale že čosi podobné zažívajú aj iní (minimálne môj kamarát Matúš iz Zahora so svojou sesternicou, našou kamarátkou Majou). A preto by sme ťa chceli pozvať aj s niekým, kto sa ti v poslednom období stál najbližším a najvzácnejším (radi by sme sa poznali bližšie) na stretnutie priateľov, ktoré bude 10. februára 2018 (sobota) v Palíne a začali by sme spoločnou bohoslužbou vďaky v kostole o 11:00 hodine.

S túžbou byť za seba vďační sa na teba teším.

MareK