Výlet: Po stopách reformácie - Humenné - Vranov n.T.

 Veriaci michalovského seniorátu navštívili Humenné

17. septembra oslavovalo mesto Humenné 700. výročie od svojej prvej písomnej zmienky o meste. Málo kto však vie, že mesto Humenné bolo hlavným sídlom rodiny Drugethovcov, ktorí obdržali za svoje verné služby toto panstvo od kráľa Karola Róberta, s ktorým spolu prišli do Uhorska. Tiež málo sa vie o tom, že oni boli medzi prvými šľachticmi, ktorí na svojich panstvách začali šíriť reformáciu a dokonca v Humennom odobrali kostol postavený pre františkánov a spolu s farou ju darovali reformovaným.

Už v roku 1530 - 40 rodiny Perényiovcov, Drágfyovcov, Báthoryovcov, Bebekovcov prešli na protestantskú vieru a spolu s nimi aj rod Drugethovcov medzi rokmi 1530 - 35 a to súrodenci Anton, Gabriel, Juraj a Štefan a novú vierouku čerpali z jedného prameňa spolu s Perényim. Oni bolo horlivými rozširovateľmi reformovanej cirkvi  a to najmä v Užhorode, Humennom, Vranove n/T.  a aj v Trebišove.

Nie len mužská časť tejto rodiny sa činila na rozširovaní protestantskej viery, ale aj napr. Eufrozína Humenská, dcéra Františka III. Drugetha, manželka Štefana Báthoryho z Ecsedu, krajinského sudcu sa veľmi zaslúžila o založenie tlačiarne v vo Vizsolyi, v ktorej vydal aj Bibliu podľa Gašpara Károlyiho. Ďalšia Mária Humenská, dcéra Juraja II. Drugetha vydatá za grófa Juraja Széchyho, urobila hrad Muráň, centrom protestantského duch a vzdelanosti.

Medzi Drugethovcami najviac vynikol Štefan "veľký ochranca našej vlasti", ktorý obdarovával majetky, zakladá chartu duchovných a Zemplínskej župe vtláča pečať reformácie a prispieva finančne aj na vydanie Gašparovej Biblie ale najmä nechávajú študovať mladých na zahraničných univerzitách. Zúčastnili sa šírenia a posilňovania reformácie, ktorá sa zrodila v tomto storočí, ale je tiež pravdou, že pri svojich cnostiach ani oni neboli bez hriechov, ale tieto hriechy patrili taktiež k 16. storočiu.

Vznik reformovanej cirkvi v Humennom neviaže sa k jedinému Drugethovi, ale k viacerým súčasne. V roku 1556 sú uvedení na humenské panstvo dvaja a to Mikuláš a Štefan. z roku 1589 patrilo už trom Drugethovcom: Štefanovi, Barbore a Jurajovi III. Zavedenie novej cirkvi nebolo veľkým problémom, pretože v centre mestečka stál kostol a fara, takže ich mohli odovzdať novej cirkvi. Od roku 1669 už nebol v Humennom katolícky farár.

Z istotou sa nedá povedať, akým smerom sa uberala cirkev v Humennom či Lutherovmu, alebo Kalvinovmu. Až pri príležitosti synody v Toronyi, sa pripojil cirkevný zbor v Humennom z hľadiska vierovyznania ku Kalvinovmu smeru, čo poukazuje aj na to, že farárom sa tu stal Ján C. Kecskeméti, ktorého kázne sa zachovali vo vydanej knihe, kde v predslove hovorí o "maličkom stáde pod mojim pastierstvom". V roku 1620 - 22 bol tiež 4. seniorom Užského seniorátu s pôsobením v Užhorode. Z Humenného ho vypovedala vdova po Jurajovi III. Katarína Nádazsdyová  odkiaľ sa dostáva do Vásárosnaményu. V literatúre sa ešte uvádzajú dvaja kazatelia 1622 - 25 János Hajénus a posledný bol Mikuláš Izdenci v roku 1629. Jezuiti, ktorých tu povolal Juraj III. dôkladne zničili stopy po reformácii. Toto nám pri napísaní svojho diela "Drugethovci a reformácia Humenného" odkázal Ladislav Réz vo svojej knihe.

Návšteva veriacich v humenskom Drugethovsko - Andrássyovského zámku a potom reformovaného kostola, len potvrdila historické skutočnosti uvedené v už spomínanej knihe, ktorú pripravujeme v slovenskom preklade na vydanie a s ktorou boli veriaci zájazdu oboznámení. Pani zástupkyňa riaditeľa Vihorlatského múzea Ivana Strakošová, ktoré sa nachádza práve v uvedenom zámku spolu s presbyterkou ECAV - filiálky v Humennom, Valériou Csontosovou,  iba potvrdili uvedené skutočnosti, tak ako sa aj jednotlivé artefakty nachádzajú v priestoroch zámku, kde je stála výstava, počínajúc rodinou Drugethovou až po rodinu Andrássyovu.

V reformovanom kostole potom veriacich oboznámil zástupca kurátora Arpád Csontos, s historickými dokumentami, ktoré sa podarilo zachovať, ako aj s pripravovanou knihou na vydanie,  Ladislava Réza, ktorú v roku 1974 preložil a na písacom stroji napísal Vojtech Kovátch a ktorého jednú kópiu poskytol nám bývalý riaditeľ Vihorlatského múzea pán Lukáč.

Po obede veriaci sa zúčastnili prehliadky v skanzene, kde v zreštaurovanom drevenom  Gréckokatolíckom chráme si vypočuli históriu tohoto kostolíka, ktorý bol z Novej Sedlici rozobratý a znovu postavený tu v skanzene. Ešte si pozreli jednotlivé hospodárske stavby, ktoré sa tu nachádzajú a potom pokračovali v ceste k hradu Podčičva.

Ich cesta potom pokračovala do Vranova nad Topľou do súkromného reformovaného kostola rodiny Bodorovej, kde ich privítal kurátor Achác Bodor. Tento kostolík je najmenší z reformovaných kostol na Slovensku je pamiatkovo chránený, nakoľko na veži sa nachádzajú slnečné hodiny, ktoré skutočne ukazujú presný čas. O jeho stavbu sa zaslúžil dedo Gábor Bodor, bratov Bodorovcov, keď po dlhších ťahaniciach s evanjelickými veriacimi o stavbe kostola, nakoniec sa rozhodol zafinancovať túto stavbu spolu s veľkostatkárom Pálom Raksányim, evanjelickým veľkostatkárom, v náklade 85.000.- korún, ktorý vysvätili 6. septembra 1931..

Arpád Csontos, zástupca kurátora

 Foto: B.Knežo